DHCP

Tento blog je len študenská práca. DHCP ( anglicky Dynamic Host Configuration Protocol ) je v informatike názov protokolu z rodiny TCP / IP alebo označenie zodpovedajúceho DHCP servera či klienta . Používa sa pre automatickú konfiguráciu počítačov pripojených do počítačovej siete . DHCP server prideľuje počítačom pomocou DHCP protokolu najmä IP adresu , masku siete , implicitné bránu a adresu DNS servera . Platnosť pridelených údajov je obmedzená , preto je na počítači spustený DHCP klient , ktorý ich platnosť predlžuje .DHCP protokol umožňuje prostredníctvom DHCP servera nastavovať staniciam v počítačovej sieti sadu parametrov nutných pre komunikáciu pomocou IP protokolu ( tj . Využívať rodinu protokolov TCP / IP ) . Umožňuje odovzdávať aj doplňujúce a užívateľsky definované parametre . [ 1 ] Významným spôsobom tak zjednodušuje a centralizuje správu počítačovej siete ( napríklad pri pridávaní nových staníc , hromadnej zmene parametrov [ 2 ], alebo pre skrytie technických detailov pred používateľmi ) . DHCP servery môžu byť združené do skupín, aby bolo prideľovanie adries odolné voči výpadkom . Ak klient niektorým parametrom nerozumie , ignoruje ich. Typicky sa pomocou DHCP nastavujú tieto parametre : IP adresa maska ​​siete implicitné brána ( anglicky default gateway ) DNS server ( zoznam jednej alebo viacerých IP adries DNS serverov ) a ďalšie údaje , napr . servery pre NTP , WINS , .... Protokol DHCP nebol so svojím predchodcom BOOTP spätne kompatibilné , čo je pre internetové protokoly a vydávanie RFC veľmi nezvyklé . Protokol DHCP priniesol iba možnosť " prenájmu IP adresy " . Vzhľadom k modularite BOOTP protokolu ale bolo možné túto vlastnosť implementovať aj do tohto predchodcu . V vtedajších počítačových sieťach ( unixové stanica , DOS s NCSA Telnetom , vo Windows klient Trumpet Winsock ) bol protokol BOOTP bežne používaný. Spätne nekompatibilné protokol presadila firma Microsoft , ktorá pre systémy Windows 95 a novšie implementovala ako štandardnú súčasť iba podporu protokolu DHCP . Pre správcov tak bolo vtedy potrebné spoločne s novou verziou stolného systému Windows nakúpiť a prevádzkovať tiež serverovú edíciu Windows NT , pretože podpora DHCP bola do existujúcich BOOTP serverov ( typicky prevádzkovaných na unixových systémoch ) implementovaná až s oneskorením. P.P. 3A